Hornozemplínska knižnica vo Vranove nad Topľou Vás uskutočnila podujatie Rómsky komiks, ktoré sa realizuje v rámci projektu LDI 01004 Multifunkčné centrum 4.0 (Miestny rozvoj, odstraňovanie chudoby a inklúzia Rómov).
Hornozemplínska knižnica vo Vranove nad Topľou získala grant na projekt LDI 01004 Multifunkčné centrum 4.0 (Miestny rozvoj, odstraňovanie chudoby a inklúzia Rómov).
Projekt je podporený z Nórskeho finančného mechanizmu a štátneho rozpočtu Slovenskej republiky v rámci programu „LDI – Miestny rozvoj, odstraňovanie chudoby a inklúzia Rómov.
Podujatie sa uskutočnilo v stredu 03. novembra 2022 o 10.00 h v Hornozemplínskej knižnici vo Vranove nad Topľou. Projekt „Multifunkčné centrum 4.0“ navštívili žiaci zo ZŠ Kamenná Poruba, pre ktorých bol pripravený bohatý program v podobe tvorivého workshopu s ilustrátorom Radom Repickým. Žiaci si vyskúšali aké je to byť tvorcom komiksov, ako takýto tvorcovia premýšľajú, aké skice používajú a čo je pre nich dôležité pri tvorbe samotného komiksu. Musíme pochváliť kreativitu a predstavivosť žiakov z Kamennej Poruby, ktorým farebné ceruzky učarovali a biely papier sa razom zmenil na farebný svet plný fantázie na jednej A4 papiera. Pevne veríme, že im tento farebný svet nezmizne z ich predstáv a ich budúcnosť sa bude niesť v znamení farieb a svetla.
Rado Repický (1984) je pomerne čerstvým absolventom Fakulty umení na Technickej univerzite v Košiciach. Narodil sa v Michalovciach a v Košiciach ostal pracovať ako slobodný umelec a pedagóg na Škole úžitkového výtvarníctva. Je absolventom tejto školy v rámci špecializácie ateliéru reklamnej grafiky akad. mal. A. Bugana. Štúdium na Fakulte umení uzavrel v ateliéri experimentálnej grafiky R. Sikoru (2009), v ktorom sa pestovala najmä multi-druhová previazanosť a presahy rôznych výtvarných médií. Patrí k najmladším pravidelne vystavujúcim východoslovenským výtvarníkom, je generačným druhom košických a prešovských kolegov ako M. Kudla, R. Čerevka, T. Makara, D. Mavrevová, J. Poník. Je predovšetkým maliarom, aj keď na jednej z ostatných výstav predstavil aj svoju „priestorovú polohu“ prostredníctvom objektov a inštalácií.1
Od roku 2005 sa zúčastňuje skupinových výstav doma aj v zahraničí. Jeho práce „vycestovali“ do Francúzska, Rakúska, Poľska a do pražských galérií. V roku 2009 bol súčasťou prvého ročníka Pecha Kucha Night v Košiciach. To bola zároveň prvá domáca prezentácia medzinárodného výstavného formátu iniciovaného v Tokiu dvojicou architektov (2003).2 V roku 2010 sa autor predstavil v rámci cyklu akcií v kasárňach Kultuurpark, ktoré sú v súčasnosti usporadúvané ako súčasť príprav na udalosť Európske hlavné mesto kultúry Košice. Išlo o podujatie Art Now – večer súčasného umenia (25.6.2010), ktorý bol inzerovaný ako predajná výstava toho „najkvalitnejšieho“ z bratislavskej a košickej mladej výtvarnej scény. Vo viedenskej galérii súčasného umenia Kro Art Contemporary vystavoval spoločne s M. Melicherčíkom zo Slovenska, M. Peykerom z Rakúska a s CX Huth a Kinki Texas z Nemecka. Zaradil sa tak do medzinárodného kontextu mladej „post-pop-art“ scény.3 V rámci mimo-umeleckých, či hraničných produkcií sa podieľal na knihe komiksu Comic&Manga Book 3, 4 a 5 (2009-2012). Živý kontakt s populárnou kultúrou dokazuje spoluprácou na videoklipe (2009), účasťou na multimediálnom festivale Barbakan (2009), ilustračnými príspevkami v magazínoch (2010) a napokon účasťou na street-artových, či multižánrových festivaloch a podujatiach (2011)(o „exhibition battle“, t.j. o zvláštnom druhu happeningu, v ktorom diváci hodnotia a určujú „ďalší osud“ ilustrátorov konfrontujúcich sa medzi sebou priamo na ulici, rozpráva autor v interview). Od roku 2009 vystavuje samostatne, pravdepodobne najprofilovejšími výstavami je už spomínaná Bogaboo Lift vo Východoslovenskej galérii v Košiciach (2012) a ostatná výstava zostavená V. Beskidom na pôde Slovenského inštitútu vo Viedni (2012).
Repický štylisticky lavíruje medzi expresívnym gestom a starostlivým grafickým prístupom k „figúrkam populárnej ikonografie“. Jeho stanovisko vzdialene korešponduje s dada, pop-artom, či surrealizmom. V pozadí jeho maľby je „nahlas priznaná“, nostalgiou podfarbená radosť z vizuálu amerických cartoonov, resp. kreslených rozprávok autorovho detstva. Základným charakteristickým bodom je absolútne a bezstarostné odmietanie akéhosi projektu, či konceptu, ktorý by teoreticky podopieral tvorbu. Tento fakt dokazuje autorovo úprimné priznanie „nepotrebnosti obhajovania“ vlastnej práce. Charakter zámernej nesofistikovanosti súvisí s autorovým vzťahom k vlastným kresbám z detstva, ktoré nie len že starostlivo archivuje, ale sú pre neho akýmsi zdrojom poznania spontánneho rukopisu. (V dejinách slovenskej výtvarnej moderny sa podobne orientoval na vlastné detstvo aj Ervín Semian, člen Skupiny 29. augusta). V jadre tohto umeleckého názoru stojí legitimizovanie a otvorené priznanie „hry“ ako tvorivého princípu. Repický deklaruje, že chce, aby sa jeho obraz páčil, a aby „ho bavil“. Tento obrazový hedonizmus novej generácie prichádza a obmieňa sa od začiatku šesťdesiatych rokov a neustále sa reinkarnuje „na smetisku“ zborených veľkých utópií a právd moderny a avantgárd.
Komiksy sú určené všetkým vekovým kategóriám. Sú cestou ako prinútiť čitateľa a ľudí, ktorých neláka čítanie kníh a dávajú prednosť inému žánru – filmu, tvoriť a byť literárne zameraným človekom. Komiks otvára široké obzory – núti nás rozmýšľať, čítať, no najmä byť obozretným a vnímať texty spolu s ilustráciami. Ponorte sa do sveta čarov, v ktorom sú písmenká a obrázky kúzelným miestom poznávania literatúry.
Ak sa chcete dozvedieť viac o programoch a projektoch financovaných z Nórskych grantov na Slovensku, navštívte stránku www.norwaygrants.sk alebo Facebook Granty EHP a Nórska na Slovensku.
If you want to know more about programmes and projects financed by the Norway Grants in Slovakia, visit www.norwaygrants.sk or Facebook Granty EHP a Nórska na Slovensku.
